Stavba tela
Ako bolo už spomínané, tučniaci druhotne stratili schopnosť letu vďaka zmenám, ktoré z nich urobili výborných plavcov a potápačov.
- nohy majú výrazne posunuté dozadu a medzi troma prstami majú plávaciu blanu; pri plávaní sú používané iba ako kormidlo, pretože nepotrebujú znižovať hmotnosť kvôli letu a naopak sa potrebujú potápať, nemajú pneumatizované kosti.
Aby v studených vodách i mrazoch na súši udržali teplo, vyvinula sa im hrubá vrstva podkožného tuku (tučniak s hmotnosťou 5,8 kg má 2,6 kg tuku) a veľmi husté perie po celom tele, navyše starostlivo premastené. Jednotlivé pierka sú veľmi krátke a pevné a pripomínajú skôr šupiny. Nové perie im narastie behom 2-3 týždňov (pri veľkých druhoch až 6 týždňov). Celú túto dobu tučniaci hladujú, pretože si nemôžu naloviť potravu.
Tučniaci majú pomerne uniformné zafarbenie. Je to dané životom vo vode, keď biely spodok tela nie je oproti lesknúcej sa hladine vidieť a umožňuje nepozorované priblíženie ku koristi, zatiaľ čo tmavý chrbát napomáha rýchlejšiemu ohriatiu na slnku.
Pretože v morskej vode je rozpustenej veľa soli, musia sa jej tučniaky (rovnako ako všetky morské tvory) zasa zbaviť. Na to slúži supraorbitálna žľaza, ktorej vývod ústi do nosnej dutiny a koncentrovaný roztok soli potom odkvapkáva zo špičky zobáku. Zobák je zo strán stlačený rohovitými doskami na povrchu.
